Už rozumiem prečo mi tie deti dnes asi prvý raz za celý rok odmietli na hodine rozprávať! Pričom ony anglinu milujú! Ony totiž nechceli rozprávať o tom, čo napísali. Už tomu rozumiem. A som neskutočne hrdá na to, čo mi napísali. Je tam toľko objektívnosti, úprimnosti a emócií, že tu proste sedím a revem.

Ani som netušila, že ten spoločný rok mal pre nich taký veľký význam. Vôbec som neodhadla hĺbku vzťahu, ktorý sme si spoločne dokázali vytvoriť počas tých pár hodín do týždňa.

Z celého srdca im do ďalších rokov prajem takú učiteľku ako som ja. A sebe prajem také deti, ako sú oni. Prajem im/mne, aby (sme) v budúcom školskom roku opäť našli spriaznené duše, ktoré budú plávať na rovnakých vlnách a aj keď občas príde tsunami, ustoja/ustojíme to. Spolu. Vedomí si toho, čo všetko ten druhý v sebe ukrýva.

Sedím tu a revem. Nedostala som žiadnu bonboniéru, kávu, ani kvet. Dostala som A5-ky, na ktoré tie deti vyliali svoje srdcia. A to je pre učiteľa najviac.

Petra Fecková, učiteľka