Vážení kolegovia, milí žiaci, vážení rodičia,
dnes spolu stojíme na prahu leta – a zároveň na konci ďalšej významnej kapitoly nášho spoločného príbehu. Končí sa školský rok naplnený každodennou prácou, výzvami i radosťami, novými skúsenosťami, ale predovšetkým ľuďmi, ktorí mu dali jeho skutočný zmysel.
Keď sa dnes obzrieme späť, nevidíme len vysvedčenia, čísla a známky. Vidíme stovky príbehov. Príbehy žiakov, ktorí sa nevzdávali, keď sa im nedarilo. Príbehy učiteľov, ktorí každý deň odovzdávali nielen vedomosti, ale aj kus svojho srdca. Príbehy rodičov, ktorí stáli pri svojich deťoch ako tichá, no pevná opora. A vidíme školu ako živé spoločenstvo, ktoré počas celého roka dýchalo, tvorilo, učilo sa a rástlo.
Dovoľte mi pri tomto ohliadnutí byť na chvíľu aj celkom konkrétna, pretože náš školský rok najlepšie vystihuje jedno jediné porovnanie. Počas tohto roka sme v celej škole udelili viac než šesťsto pochvál – 328 od triednych učiteľov a takmer 300 od riaditeľky školy. Oproti tomu stálo len niekoľko desiatok napomenutí a pokarhaní. To číslo nie je náhoda. Je to obraz toho, akí sme. Sme škola, ktorá si oveľa radšej všíma to dobré, ocení snahu, odvahu a poctivosť, než aby trestala.
A sme zároveň školou, ktorá nenechá nikoho samého. V tomto roku sme sprevádzali viac než stošesťdesiat žiakov s podpornými opatreniami a desiatkam detí bol nablízku školský psychológ, špeciálny pedagóg či logopéd. Lebo veríme, že každé dieťa má právo na pomoc presne takú, akú potrebuje – a že úspech nemeriame iba známkami, ale aj tým, ako ďaleko sa každý z nás dokázal posunúť od svojho vlastného štartu.
Môžeme byť hrdí na množstvo aktivít a projektov, ktoré sme spolu prežili. Modelový mesiac, celoškolská žiacka vedecká konferencia, amosácke dni, ročníkové práce, súťaže, olympiády, športové turnaje, dobrovoľnícke aktivity či program DofE – to všetko boli príležitosti ukázať, že škola nie je len miestom vzdelávania, ale aj priestorom na objavovanie talentov, budovanie charakteru a rozvíjanie vzťahov.
Osobitne chcem poďakovať všetkým žiakom, ktorí boli aktívni v žiackom parlamente, v redakcii Amosákov, v projekte Zelená Hubenka, v programe CHIPS či v ďalších školských iniciatívach. Práve vy ste dokázali, že škola patrí tým, ktorí sa o ňu zaujímajú a chcú ju robiť lepšou.
Milé naše Bodky a naši skvelí prváci,
ešte nedávno ste do školy vstupovali s neistotou v očiach a očakávaním v srdci. Dnes už patríte medzi skutočných školákov. Naučili ste sa čítať, písať a počítať – no predovšetkým ste sa naučili byť súčasťou kolektívu. Urobili ste obrovský krok a my sme na vás patrične hrdí.
A teraz sa chcem prihovoriť tým, ktorým dnešný deň bude patriť navždy.
Ahojte deviataci😊Pred vami sa otvára nová životná etapa. Odchádzate zo školy, ktorá vám bola deväť rokov druhým domovom. V jej chodbách zostanú vaše stopy, váš smiech, vaše úspechy, vaše nápady i vaše príbehy.
Verím, že z Hubenky neodchádzate iba s vysvedčením a vedomosťami. Verím, že si odnášate niečo oveľa cennejšie – priateľstvá, ktoré vydržia dlhé roky. Spomienky, ku ktorým sa budete radi vracať. Pocit spolupatričnosti. A tiež zdravý, hrdý patriotizmus ku škole, ktorú ste pomáhali vytvárať. Prajem si, aby ste zostali hrdými amosákmi. Aby ste si aj o mnoho rokov povedali: „To je moja škola. Tam som vyrastal. Tam som získal nielen vedomosti, ale aj kus seba.“
Nezabudnite na našich malých ani veľkých „obyvateľov“ – na spolužiakov, na učiteľov, vychovávateľov i všetkých zamestnancov školy, na každého, kto tvoril komunitu, ktorej ste boli súčasťou. Každý z nich zanechal stopu vo vašom príbehu a vy ste zanechali stopu v tom ich.
Zároveň však musím ako riaditeľka školy povedať aj niečo, čo k pravde tohto dňa neodmysliteľne patrí.
Naša škola stojí na jasných hodnotách – na rešpekte, bezpečí, zodpovednosti a slušnosti. Sú to hodnoty, z ktorých nebudeme ustupovať. Aj preto popri stovkách pochvál existovali počas roka situácie, ktoré sme museli riešiť výchovnými opatreniami. A chcem ich pomenovať otvorene: nevhodné používanie mobilných telefónov, nerešpektovanie školského poriadku, poškodzovanie majetku, akékoľvek prejavy agresivity a ubližovania druhým, nevhodná komunikácia či prinášanie zakázaných látok do školy nemajú a nikdy nebudú mať v našej škole miesto. Tu je naša hranica jasná – a tu aj zostane.
Každý človek má právo urobiť chybu. Chyba však nesmie byť výhovorkou – musí byť príležitosťou na rast. Preto budeme vždy s otvorenou náručou stáť pri tých, ktorí sa chcú zlepšovať, a rovnako jasne budeme nastavovať hranice tam, kde sa prekračujú. Robíme to nie proti vám, ale pre vás. Lebo skutočná láskavosť a skutočná prísnosť nie sú protiklady – sú to dve ruky tej istej starostlivosti. Pretože škola nie je len miestom, kde sa učíme matematiku, jazyky či prírodné vedy. Škola je miestom, kde sa učíme byť ľuďmi😊
Ďakujem vašim rodičom za dôveru, ktorú nám počas celého roka prejavovali. Ďakujem, že boli našimi partnermi pri výchove a vzdelávaní svojich detí, že s nami niesli aj náročnejšie chvíle a tešili sa z tých krásnych spolu s nami.
Milé kolegyne, milí kolegovia,
ďakujem vám za profesionalitu, trpezlivosť, energiu, tvorivosť a za všetko, čo často zostáva skryté za zatvorenými dverami tried. Práve vaše ruky, vaše slová a vaša vytrvalosť stoja za každou z tých stoviek pochvál. Vaša práca mení životy a zaslúži si tú najhlbšiu úctu.
A napokon vám, milí deviataci, chcem povedať ešte jednu vec. Neodchádzate od nás navždy.
Dvere tejto školy budú pre vás vždy otvorené.
Príďte sa pochváliť svojimi úspechmi. Príďte porozprávať o svojich cestách. Príďte sa usmiať na svojich učiteľov, stretnúť bývalých spolužiakov či len tak zaspomínať na časy, ktoré dnes možno beriete ako samozrejmosť. Pre nás zostanete navždy súčasťou amosáckej rodiny.
Choďte životom odvážne, čestne a s otvoreným srdcom. Zachovajte si zvedavosť, láskavosť i odvahu postaviť sa za správne veci. A nech sa vaše sny vždy stretávajú s príležitosťami.
Prajem vám všetkým leto plné oddychu, radosti, bezpečných dobrodružstiev a krásnych chvíľ s vašimi blízkymi.
Ďakujem vám za školský rok 2025/2026.
A nezabudnite – raz Amosák, navždy Amosák.
Mgr. Táňa Kizivatová
