„Mami, dnes boli u nás v triede také veľké dievčatá a mali takú krabičku s peniažkami pre zvieratká. A ty si mi nedala žiadne euro a ja som im nemala čo do tej krabičky dať aj keď som veľmi chcela. Mami, ...“, pokračovala moja dcéra vo svojom monológu, ktorý som náhle prestala vnímať. Moju schopnosť vnímať jej slová prehlušili moje myšlienky. Ako som len mohla zabudnúť, že v škole bude zbierka? Pri tom všetkom, čo sa jej snažím vštepiť do života zaberajú láska k zvieratkám, súcit so slabšími a empatia popredné priečky. Našťastie sa zbierka konala aj na druhý deň. Tie veľké dievčatá spolu s ostatnými členmi školského parlamentu celý deň nádherným spôsobom na pár minút narúšali chod vyučovacích hodín. Zaklopali, pozdravili, vošli, povedali čo mali na srdci a s vlastnoručne vyrobenou krabičkou oblepenou obrázkami zvieratiek z útulku (handmade je predsa in) čakali na finančné príspevky vyše 600 žiakov našej školy. Vidieť suverénnych ôsmakov vzdať sa posledných drobných z vrecka pošteklilo na srdci.