HABAKUKY                                     
 

V pondelok ráno sme išli na Habakuky na Donovaloch.
V autobuse bolo skoro 60 osôb. Cestovali sme približne 3 hodiny. Cesta bola dobrá, hlavne späť. Keď sme prišli , myslela som si, že to bude väčšie. Ale lepšie aj to málo ako nič. Nie¬? Keď sme trochu podišli dolu, videli sme peknú dedinu a veľké biele vajce. Myslela som si, že tam pôjdeme, ale my sme išli ešte ďalej dolu. Bol tam veľký  kopec a na kopci bolo niečo čo som nevedela opísať. Keď sme prišli bližšie videla som bobovú dráhu. Veľmi som sa tešila. Potom sme sa spúšťali. Ja a
Terezka sme išli spolu. Počasie nám vôbec neprialo. Začalo pršať, tak sme museli skončiť. Škoda. Bolo to úžasné. Vrátili sme sa k dedine s veľkým vajcom. Trochu som sa bála, keď sme vchádzali, lebo vchod do dediny bol ako dračia  tlama (ústa). Pri vchode, nás pani učiteľky poučili, čo môžeme a čo nemôžeme. Keď dohovorila posledné slovo, deti sa rozutekali na všetky strany. Bol tam automat na habakukové  peniaze. Za ne sme si kúpili suveníry. V jednom domčeku nám robili predstavenie ( nepamätám si názov), ale bolo to o stratenom prsteni.
V ďalšom domčeku sme mali bábkové divadlo ... O troch zhavranených bratov. 
A nakoniec sme išli na rozprávku ... O dvanástich mesiačikov. Tam som vystupovala ako jeden mesiačik. Po všetkých vystúpeniach sme znovu išli  nakupovať suveníry. Ja som si kúpila luk a šíp a  náhrdelník s kamienkami. 
Potom sme išli na obed. Reštaurácia bola veľmi pekná. Páčili sa mi lampy z fliaš. 
Mali sme dobrú  polievku, kuracie mäsko s ryžou a s marhuľkami. Mňam.
Po dobrom obede nás čakala dlhá cesta domov. Na ceste späť sme sa dostali do 
kolóny, ale aj tak sme prišli načas. Super. Bol to krásny výlet.

Kristínka Kolláriková