V tkáčskej dielni dostali zabrať hneď na úvod, kedy museli vymerať, "uzlíkovať" a prevliekať nite cez špeciálnu podložku. Potom lektorka priviazala deti o tkáčske stroje a začalo sa tkať. Ručne, bez veľkých strojov, so zameraním na presnosť, detail, odhad ... až z toho nakoniec vznikli krásne náramky. Medzitým si deti našli čas nasadiť mi na hlavu plstenú čiapku ... a tak som sa na chvíľu premenila na Gašparka.  :-)  Okrem "veselice" sa deti aj učili, napr. sa naučili pomenovať rôzne dobové tkáčske nástroje a dozvedeli sa ako sa kedysi v tkáčskych dielňach pracovalo, ako sa tkal vzor na koberci, na čo sa používali "viazaničky" z nití, atď.

V drotárskej dielni si deti najprv na seba navliekli zásterky. Materiál, s ktorým pracovali, bol ohybný drôt. Napriek tomu mi potom mnohé z detí povedali, že aj s ohybným drôtom to šlo ťažko. Viete si predstaviť, koľko námahy im dalo natočiť z drôtu dlhú špirálu, kde očko za očkom vyzeralo úplne identicky? Pracovali s kliešťami, valčekmi, spoznali prácu majstrov aj učňov. Dozvedeli sa ako sa títo učni volali a prečo dostávali za úlohu robiť podradnú prácu.

V hrnčiarskej dielni zatiaľ ako o život lektorka miesila hlinu. Nie veľa, len toľko, čo dokázalo každé dieťa spracovať na hrnčiarskom kruhu. Kým som prišla pozrieť ako to celé prebieha, deti sa stihli oboznámiť s teóriou hrnčiarstva, dozvedeli sa o pálení hliny, ako aj to, že na kruhoch nikdy nepracovali (a ani nepracujú) deti, vždy len muži, keďže išlo o prácu fyzicky naozaj náročnú. Aj preto ma nesmierne tešil fakt, že po dohode s ÚĽUVom sa mi podarilo dostať naše deti aj na stoličku za samotný kruh. Deti korigovali rýchlosť točenia kruhu, rúčkami formovali najprv guľu, potom guľu s priehlbinkou a napokon ťahali okraje smerom nahor ... až z toho vzniklo 6 nádherných nádob.

Poslednou z dielní, kde sa tvorilo, bola košikárska. Neplietli sa košíky, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Vyrábali sa typické slovenské bábiky zo šúpolia. Deti použili polystyrénovú guľu, šúpolie, látku, bavlnky a fixky ... a na svet zrazu pribudlo zopár švárnych šúpolkových junákov a krásnych usmiatych dievčín. Pani lektorka dokonca pochválila celú skupinu detí za disciplinovanosť a precíznu prácu.  :-)

Niečo, samozrejme, zachytil aj môj fotoaparát ... zopár momentiek nájdete tu: : https://onedrive.live.com/redir?resid=3c6cfe18bb946f06!1088&authkey=!AJ4RrUgDRhHYsUQ&ithint=folder%2cjpg

Veľmi sa teším, že v dnešnej uponáhľanej a pretechnizovanej dobe sa deti aspoň na pár hodín vrátili k životu našich predkov. A to nielen teoreticky, ale aj prakticky, kedy si zlomok takéhoto života dokonca vyskúšali na vlastnej koži.

S pozdravom, Petra "Gašparková" Mókošová