Otočila som sa za hlasom, ktorý mi bol povedomý a patril ďalšej z mojich odvážnych mladých novinárok, ktoré dnes so mnou absolvovali tretiu hodinu krúžku priamo v teréne. Spolu s troma spolubojovníčkami obkľúčili „uja bagristu“, ktorý ostal v nemom šoku, keď ho začali spovedať.

Pri mne v tichosti stáli ďalší dvaja z mojich zverencov. Mapovali, čo sa deje navôkol. Keď som zbadala, že jednému z týchto detí stekajú obrovské kvapky dažďa po prameňoch vlasov, zapla som mu bundu až po bradu so slovami: „Veď ti bude zima.“ Neprotestovalo.

V teple budovy hneď za dverami si medzitým ďalšia z mojich novinárok odchytila pri čajíku „tetu Martu“. V komornom rozhovore jej kládla otázku za otázkou. Vraj sa spolu po každej otázke nasmiali. Keďže sa poznajú, zdal sa im oficiálny rozhovor vtipný.

Ujo bagrista, teta Marta, záhradný architekt, režisér, kameraman ... všetci poslušne odpovedali na otázky (možno niekedy) budúcich novinárov. Ich odpovede, odtajenú identitu mojich novinárov, ako aj príbeh o tom Ako sa prerábala školská záhrada za prítomnosti televízneho štábu si prečítate v pripravovanom školskom občasníku.

Teším sa.  ;-)

Petra Mókošová, šéfredaktorka