Mikuláš, Mikuláš, čo nám dáš ...

            CILILINK, CILILINK, BuuuuuuCH ... „Jéééj, Mikuláš chodí! Kedy príde aj k nám, pani učiteľka?“ Ani chvíľu na seba nenechala čakať okamžitá reakcia detí na zvonček, ktorým Mikuláš hlási po chodbách školy svoj príchod.

            V deň, kedy mráz ani náhodou nemaľoval okná (vyzeralo to skôr na jar), sa u nás v jednom kabinete organizovalo stretnutie. Do kabinetu vchádzali žiaci a učitelia. Čakal na nich teplý voňavý čaj, farby na tvár a kostýmy v odtieňoch červenej, bielej a čiernej. Po hodine z kabinetu vyšla skupinka Mikuláša, čerta a anjelov. Nasledovala ich skupinka v rovnakom zložení. Rozlúčili sa a vydali sa splniť to, na čo sa podujali.

            CILILINK, CILILINK, BuuuuuuCH ... najprv bolo za dverami počuť zvonček, potom na ne niekto zopár krát doslova zatrieskal a nakoniec sa dvere rozleteli. Dnu vbehol úplne, ale úplne šialený čert a chcel od nás, aby sme mu zaspievali Pred oknom, za oknom, stojí Mikuláš. Nikto z nás nereagoval, túto pesničku si zo škôlky nepamätáme, sorry. Čertiska skoro porazilo, rozhadzoval čiernymi rukami, občas zahrkal reťazou, chvostisko za ním len tak povieval, keď behal medzi radmi lavíc. A od hnevu, že sa nedočká piesne, začal deťom natierať tváre na čierno. Jedno dievča z triedy sa zľutovalo, nabralo odvahu a začalo recitovať. Supeeeer, ľady sa prelomili ... a recitátorka dostala od anjela sladkú dobrotu. Na otázku: „Kto poslúchal?“ sa zrazu prihlásila celá trieda. Vážne, úplne všetci (dala som si extra záležať na tom, aby som si to všimla). A na otázku: „A pani učiteľka poslúchala?“ sa zrazu ozvala odpoveď: „Ako kedy.“ Tak. A už som bola na tvári čierna aj ja. Okrem sladkostí sa rozdávala aj cibuľa ... tým najnezbednejším. J  Jasné, že z toho mali srandu a cibuli sa potešili.              Počas dňa bolo zvonček a búchanie počuť niekoľko desiatok krát ... veď skupinky navštívili triedy aj na prvom, aj na druhom stupni. Po chodbách sa premávalo čoraz viac detí, ktorých tváre natrel čert na čierno. A pridávali sa k nim aj učitelia. Väčšina sa ani nesnažila farbu zotrieť. Patrila totiž k tomu dňu. Dňu, ktorý bol iný ako tie ostatné. Bol to deň plný zábavy. Deň mikulášsky. Už teraz sa tešíme na ten ďalší v budúcom roku.

Petra Mókošová