Tie decká ma fascinujú. Je to úplne iné ako mať deti vlastné … pri tých vlastných všetko beriem až príliš emočne. Mať "cudzie školské” deti je úplne iné, tiež emočné, ale iné. Tie deti sú moje, aj nie sú moje.

V jednu stredu som im povedala o svete, v ktorom žijem. Tak ozaj úprimne. O veciach, ktoré ma robia šťastnou a umožňujú mi byť sama sebou. Sedeli sme spolu v kruhu na zemi a oni mi na oplátku dovolili nakuknúť do svojho sveta. Sveta krehkého, citlivého, uzavretého len pre vyvolených.
Každý z nás si vytvoril z papierového taniera vesmír, v ktorom by chcel a vedel existovať. Po anglicky sme si každý na svoj tanier napísali stručné heslá a slová, ktoré vystihujú náš ideálny vesmír. Vesmír, kde nie sú limity, obmedzenia, práve naopak, je celý podľa vlastných predstáv. Asi najviac to vystihlo heslo jednej žiacky, ktorá na papierový tanier napísala jediné slovo: BEYOND. 

Vzala som potom tie “svoje” tínedžerské duše von. Spoločne sme vyskúšali spray art, pracovali s alobalom, akrylom, štukatérskou pastou …
Lebo občas musí anglina ustúpiť vyšším cieľom: budovaniu vzťahu. Na konci vesmíru bude totiž vzťah = to jediné, na čom bude záležať. 

Petra Mókošová, učiteľka