• Literárna čajovňa v III.C

        • Literárna čajovňa v III.C

        • 03.06.2013 22:56
        • V máji mi syn priniesol zo školy pozvánku do literárnej čajovne, ktorú vraj s pani učiteľkou pripravujú. Čajovne mám rada, aj literatúru, tak som bola zvedavá, čo to bude za akciu.
        • Literárna čajovňa v III.C
           
          V máji mi syn priniesol zo školy pozvánku do literárnej čajovne, ktorú vraj s pani učiteľkou pripravujú. Čajovne mám rada, aj literatúru, tak som bola zvedavá, čo to bude za akciu. Predstavovala som si, že si nalejeme s deťmi čajík, zoberieme nejaké knižky a budeme im, my rodičia, niečo čítať.  
          Už keď som vošla do chodbičky s našou triedou, začínalo mi byť jasné, že svoju predstavu asi budem musieť trošku revidovať. Pred dverami postávali deti, trošku netrpezlivé, v očiach im prebleskovali tajomné svetielka. Volala som syna, aby išiel so mnou dnu, ale on, že nemôže. Vraj mám ísť dnu a uvidím. Pri dverách ma privítali hneď dve či tri malé „čašníčky“. Podali mi do ruky dnešné menu a usadili ma k stolu. Priniesli si mi čaj, ponúkli cukor a citrón, keksíky a tyčinky a pýtali sa, čo si objednám. Menu pozostávalo z názvov príbehov. Čašníci mi vysvetlili, že objednať si mám podľa názvu, ktorý sa mi páči a oni zavolajú autora, aby mi príbeh sám prečítal. Najprv som dlho vyberala, ale potom som si povedala, že sa nebudem nikam ponáhľať a doprajem si  toľko príbehov, na koľko len budem mať chuť. Chcela som si objednať príbeh môjho syna, ale mená autorov zámerne v menu neboli a čašníčky tvrdohlavo trvali na tom, že ho neprezradia. Nevadí, aspoň som stretla viac čitateľov a pisateľov a na všetkých bolo vidno radosť, že si niekto objednal práve ich rozprávku.
          Napriek tomu, že v čajovni pri každom stole sedeli návštevníci a objednávali si jedno cez druhé, deti vedeli, že majú čítať tak, aby sa veľmi nerušili. Boli k sebe, aj k nám, dospelákom, ohľaduplné, milé a ochotné. Príbehy boli veľmi rôzne, rodinné, kamarátske, vtipné aj vážne, o športe aj o škole, ale mali spoločnú tému. Všetky mali vyjadriť nejakú vlastnosť, ktorú sa deti v ITV triedach učia používať: priateľstvo, zodpovednosť, snaha o najlepší výkon, vytrvalosť, spolupráca, atď.
          Nápad s „literárnou čajovňou“ ma príjemne prekvapil a presvedčil o tom, že som svojim deťom vybrala dobrú školu, že sú v nej učitelia, ktorí radi deťom pripravia aj program mimo vyučovanie, ktorý bude pre deti dobrou a pozitívnou skúsenosťou a bude ďalšou tehličkou, ktorá spôsobuje, že pre ne je škola príjemným miestom. Miestom, kde sa učia nielen v lavici, ale aj prakticky, kde sa môžu stretnúť v príjemnej atmosfére deti aj so svojimi rodičmi a „predviesť“ im niečo, čo si pripravili. 
          Ďakujem pani učiteľke Lackovej, že hľadá nové nápady, že si nájde čas ich realizovať a obohacovať naše deti o niečo, čo v škole nie je celkom samozrejmé.
           
           A že nie som sama, komu sa to páčilo? Posúďte sami, toto sú komentáre niektorých rodičov, ktoré sme mohli deťom prilepiť na nástenku:
          „Ďakujem! :) Bol to pre mňa silný zážitok... deti, čo pred dvoma rokmi lúskali písmenká, prednášajú odvážne vlastné príbehy. A tá obsluha... s ponukou! SUPER!“
          „Výborná akcia, krásna atmosféra. Deti sa do toho vrhli s radosťou a nadšením. Ďakujem pekne!“
          „Najlepšia vec, ktorú som tento týždeň zažil. Ste úžasní, aj čitatelia, aj pani učiteľka. Rád prídem znova.“
          A na záver: „Ďakujem. A NEPRESTAŇTE PÍSAŤ!!!“
           
          A čo na to naši mladí spisovatelia?
          „Mne sa páčila celá literárna čajovňa a som veľmi rada, že sa to zopakuje. Pani učiteľka má výborné nápady.“
          „Mne sa páčilo, ako boli hostia (rodičia) spokojní.
          „Podarilo sa mi celkom pekne čítať a mám aj pekný príbeh.“
          „Najviac sa mi páčilo, ako si ma vyberali rodičia.“
          „Páčilo sa mi, že tam boli kamaráti a že som bola ako keby čašníčka. Podarilo sa mi usádzať ľudí a byť ticho.“
          Najlepšie by bolo, keby ste mohli čítať všetky komentáre detí alebo, ešte radšej, vidieť na vlastné oči, aké mnohoraké skúsenosti a zážitky z tejto akcie deti nabrali. A ako prejavili zdravé sebavedomie a dokázali prezentovať bez strachu a trémy vlastný výtvor. Koľkí z nás dospelých by toho boli dnes schopní?
          Ľuba Vyhnánková
           
            
           
        • Naspäť na zoznam článkov