Haló, haló,

tu je triedna. Áno, tá, ktorá bola dnes s deťmi na koncoročnom školskom výlete. Áno, tá, ktorá teraz sedí v pohodlí domova šťastná a zároveň absolútne zničená. Tá, ktorá výlet s deťmi vníma z úplne iného pohľadu ako dieťa.

 Výlet na Habakuky bol plánovaný už dávnejšie. Keď bolo všetko dohodnuté a zorganizované, vstúpili do hry deti ... po oznámení o mieste nášho výletu sa začali neskutočne tešiť. Denne som dostávala otázky. Dokonca ma dotlačili k tomu, že som sa pustila do vybavovanie bobovej dráhy. Podarilo sa ...VIP rezervácia dráhy len pre nás.  :-) 

Ako sa blížil termín výletu, začala som mať velikánske obavy kvôli počasiu. Počasie je asi jediná vec, ktorú nedokážem ovplyvniť a tak som nakoniec obavy zahodila a povedala si, že čo nám je súdené, to sa stane. Predsa si nenecháme pokaziť radosť kvôli nejakému dažďu?! 

A prišiel deň D. Budíček ráno o 4.00, v taške zbalená lekárnička, vlhčené utierky, uterák, čistá voda, kinedryl (pre istotu) a kopec ďalších vecí, ktoré by sme v prípade núdze mohli potrebovať. K tomu informované súhlasy, v mobile telefónne čísla na všetkých rodičov, "vreckové" pre celú triedu (jeden nikdy nevie). Do autobusu sme sa ráno vopchali dve učiteľky a 43 detí. Tie prvé s tým, že aj školský výlet má isté pravidlá, tie druhé s tým, že výlet=zábava. Áno, dobre, tí druhí dnes hrali prím ... aj keď za určitých pravidiel.  ;-)

Cesta nám trvala 3 a pol hodiny, náladu nám dvihla cca 30 minútová prestávka (a mne kávička) v Tekovských Nemciach. Cestou nám poriadne zapršalo a keď som videla, že mi volajú z Donoval, na chvíľu sa mi zastavil krvný obeh ... vravím si, že tam leje a je po boboch ... a oni, že kde sme, že nás už čakajú.  :-)  Stihli sme! Walaaaa, boby za bobami si pekne vyzdvihovali odvážlivcov. Niektorí šli radšej vo dvojiciach. Vravím si, že by som asi mala ísť príkladom a šla som tiež.  :-) Na štarte druhá zástava krvného obehu. Ale bolo to skvelé!  :-)  Som rada, že ma deti ukecali. A akosi sa im málilo, času sme mali dosť, tak začali nasadať do bobov opäť. Na 900 metrov dlhú dráhu sa nám dostalo 7 bobov, keď mi zrazu prevádzkari vravia, že ide mrak, z ktorého asi bude liať a tak zvyšné deti zatiaľ nikam nepustia, že chvíľu počkáme. Až mrak odíde, pokračujeme. A vtedy to prišlo. Prietrž mračien ... a 7 bobov s mojimi deťmi v teréne. Nemohli sa k nám dostať ináč ako v boboch. Keď prišli prvé boby do cieľa a v nich do nitky premočené dieťa, zalapala som po dychu ... a začala rátať ... dva, tri, štyri ... intenzita hlasu sa stupňovala ... päť, ŠESŤ ... kde je sedem? Prečo ešte nejde? Kde ho máme? Dráha je úplne šmikľavá, kde je? A v tom Janko ako posledný Mohykán zaparkoval boby v cieli za búrlivého potlesku svojich spolužiakov. Fuh, pre mňa ako učiteľku adrenalínový zážitok v tom negatívnom slova zmysle, pre deti ohromná zábava.  :-)

A šup sa do Habakukov, dedinky vybudovanej na základe Dobšinského rozprávok. Tam na nás čakali 3 rozprávky priamo v teréne. Prvou rozprávkou, ktorú nám zahrali herci, bol príbeh Proroka Raka ... v priestoroch horel v krbe oheň, tak sa nám deti počas predstavenia pekne "usušili". Potom sme sa presunuli na bábkové predstavenie o Troch zhavranelých bratoch. Úplná tma a pred nami rozsvietená scéna pre marionety. Umelecký zážitok. A nakoniec nás čakalo interaktívne predstavenie O 12 mesiačikoch, v ktorom si rolu mesiačikov zahralo aj zopár mojich piatakov. Veselé, hravé, chytľavé, vtipné.  :-)  K tomu si deti mohli pozrieť priestory z jednotlivých Dobšinského rozprávok, vyrobiť si medovníčky, zameniť si eurá za Habakuky a nakúpiť si suveníry (jooooj, tu si prvenstvo jednoznačne vyslúžili luky, sekerky, valašky a nože) a kopec iných vecí. 

 

Unavení a poriadne vyhladnutí sme sa presunuli na obed. Potom ešte na chvíľu späť do rozprávkového sveta, odkiaľ nás až po bránu pesničkami vyprevadili bábkoherci a už na nás čakal autobus. Cesta domov bola zdĺhavá, únava z celého dňa sa pretavila do miernej netrpezlivosti detí, kvôli prerábke diaľnice sme šli takmer pol hodinu krokom ... ale dali sme to! Zdraví a spokojní sme zaparkovali v náručí čakajúcich rodičov.

A keďže škola ešte nekončí, tak zajtra pokračujeme ... aj keď už nie v takom adrenalínovom a uvoľnenom duchu.  ;-)

 Petra Mókošová, triedna V. B

 

P.S. Na fotenie nebolo veľa priestoru, ale aspoň niečo sa mi podarilo zachytiť, tak nech sa páči, (Haba)kuk: http://1drv.ms/1Kvzvvb