Nedovolila som im ukrojiť ani kúštiček z môjho nadšenia a energicky som odpovedala: „Bibliotéka. Knižný veľtrh. Najväčší na Slovensku. Už som nám zarezervovala miesta na besedu s Ivanom Szabóom, autorom Prešporsko-bratislavských historiek.“ Tvárila som sa, že nevidím, ako prevracajú očami. „To akože MY pôjdeme na besedu?“ nedali sa moji zverenci. „Áno“ odpovedala som s úsmevom. „A to tam budeme besedovať?“ „Áno, aj.“ Ich otázky nemali konca kraja. Tak som sa rozhodla priblížiť im knihu, o ktorej budeme besedovať. Voľne som im prerozprávala nasledovný úryvok z knihy:

Postavil si stojan oproti Kostolu svätej Trojice a maľoval ho. Pristavil sa pri ňom dvanásťročný chlapec a pozorne sledoval, ako majster vytláča farbu na paletu ...

Maxa Schurmanna prekvapil chlapcov záujem o jeho tvorbu, preto sa ho spýtal: „Páči sa ti, ako maľujem?“

Chlapec sa chvíľu okúňal, potom odpovedal: „Ani nie, len sa pozerám, ako sa vám tá farba serie z tuby na paletu.“

 

Vybuchli do smiechu. Tento kúsok historky som im musela prerozprávať ešte 2 krát. Kvôli poslednej vete.  J  Zakaždým sa smiali rovnako od srdca. A v tej chvíli sa začali tešiť na „Biblio čo?“, Bibliotéku.  J

 

A tak sme sa na začiatku novembra, hneď v prvý deň konania Bibliotéky, v počte 21 detí + 2 dospelí nalodili do MHD, zopár krát absolvovali prestupy a nakoniec sme sa v rovnakom počte vylodili priamo pred Inchebou. A hneď za vstupnými dverami sme si dali hodinový rozchod. O 9.50 sme absolvovali zraz pri pódiu Panta Rhei, kde sme mali rezervované miesta na besedu. Už tam mi niektoré z detí ukazovali knihy, ktoré si kúpili. A ja celá tešivá som im ukázala rôzne hry, ktoré som kúpila na hodiny angličtiny. Vôbec mi nevadilo, že sa mi drzo hrabali v igelitke a vyberali  celý jej obsah ... skôr naopak. Len som sa pousmiala. Akoby som videla svoju dcéru.

Beseda s autorom Ivanom Szabóom aj fotografom Vladimírom Feckom deti zaujala. Pri historke o pani v bielom, ktorá skamenela a tiež o tajnej chodbe smerujúcej z Bratislavského hradu  ani nedýchali. A keď do vzduchu vzlietol fotografov dron a urobil deťom snímku z vtáčej perspektívy, zaznel detský spontánny aplauz. A potom sa hlásili, priam pretekali, aby mohli položiť tvorcom knihy otázky. Jasné, že za odmenu.  ;-)  Našu Adriku odmenil pán spisovateľ nádhernou fotkou z Grónska. A viete,s čím za mnou Adrika prišla? „Pani učiteľka, myslím, že by sme si tú fotku mali dať niekde do triedy. Patrí všetkým.“  J

Keď som sa nakoniec detí spýtala, koľké si kúpili knihu, vyletelo do vzduchu toľko rúk, že pri čísle 15 som prestala počítať. Mnohé z detí mali v batôžkoch dokonca knihy 2 ... alebo aj 3. Nie som veľmi dobrá v matematike (veď aj preto som sa dala na štúdium jazykov), ale po tejto akcii s mojou triedou som prišla na to, že rovnicu dieťa + Bibliotéka = dobrá kniha viem prudko uplatniť v živote.

P.S. Na druhý deň som na Bibliotéku vzala aj svoju dcéru. Sedela (od únavy už nevládala stáť) na podlahe v stánku vydavateľstva Svojtka a so svojou logikou prváčky si vyberala knihy. A viete, koho som tam zazrela? Zopár rodičov mojich piatakov v doprovode svojich detí.  Robili si zásoby kvalitných kníh na dlhé zimné večery.

P.S.1 

Nech sa páči, link na fotky z besedy 

https://onedrive.live.com/?cid=3c6cfe18bb946f06&id=3C6CFE18BB946F06%211723&authkey=%21ANK4zTAPCIixwuM 

 

Petra Mókošová