„Príjemný začiatok školy želám!“ zakričím na rozlúčku Ninke, mojej susedke. Spod kapucne jej trčia zamotané kučery a do šera podvečernej soboty blikajú čiernou linkou namaľované hnedé oči. „Uh, dík,“ vybafne na mňa tak typicky tínedžersky, deviatacky -  znudene, rozpačito, s obavami, aj so štipkou vzdoru. „Neboj, potrvá to iba 10 mesiacov,“ skúšam odľahčiť situáciu. Ninka sa ledabolo usmeje, otočí sa mi chrbtom a odkráča na koniec ulice, aby mi zmizla z dohľadu.

17. 6. sme opäť vďaka nadácii Pontis a projektu Naše mesto mohli v škole privítať dobrovoľníkov, ktorí nám pomohli zveľadiť okolie školy.

Koniec. Známky uzavreté. Posledné odučené hodiny za mnou. A ja, namiesto toho,aby som si robila vytešené selfíčka, sedím sama v kuchyni a roním slzy.

Prišla som totiž z porady a pustila som sa do čítania spätnej väzby od mojich žiakov. Na tých papierikoch je popísaného tak veľa!

Pamätáte sa na Batôžkový projekt, do ktorého sme sa zapojili pred rokom? Naším cieľom bolo vyzbierať pri príležitosti 50. výročia školy 50 batôžkov so školskými a inými pomôckami pre deti v Afrike. Spoločnými silami sa nám podarilo dať dokopy 176 batôžkov so školskými potrebami pre deti v Malawi.