Daniel:

Raz za rok sa naše mesto zmení.
To je vždy, keď pocítime, že na svete nie sme sami.
Vždy raz za rok u nás živica vonia.
Premení nás na celkom iných:
nepoznaných, krajších, lepších.
Raz za rok v nás zrazu zvonce zvonia,
To je vždy, keď pocítime, že na svete nie sme sami.

Tak som dnes tesne pred hodinou literatúry poprosila deti, aby dali do kruhu 24 stoličiek. Vraj NAČO? No predsa na to, aby sme zažili trochu inú literatúru.  J  Stoličky boli na mieste, deti tiež a ja som v ruke netrpezlivo držala mobil. Hypnotizovala som ho pohľadom. Čakala som na telefonát jedného muža. Lenže on nezavolal. Zjavil sa rovno vo dverách. S úsmevom a familiárnym stiskom ruky sme sa zvítali. Akoby sme boli starí známi. Videli sme sa raz, pred rokom. A potom až dnes.
 

„Dievčatá, v zborovni visí časový harmonogram. Môžete si doň zapísať svoju triedu, s ktorou pôjdete do špirály.“ Akoby to bolo len pred hodinou, keď som túto vetu počula prvý krát. Ako novonastúpená učiteľka som absolútne netušila o čo ide. O vianočnej špirále som totiž ešte nikdy predtým nepočula ...